1. Intimita a izolácia :Exkluzívna interakcia medzi Duchom a Hamletom vytvára medzi nimi intímne spojenie, ktoré zdôrazňuje Hamletovu jedinečnú záťaž. Izoluje ho to od ostatných postáv a zvýrazňuje jeho emocionálny nepokoj a zmätok.
2. Subjektivita vnímania :Tým, že Shakespeare zviditeľnil Ducha iba pre Hamleta, vyvoláva otázky o spoľahlivosti vnímania. Publikum zostáva v otázke, či je Duch skutočný, alebo je prejavom Hamletovho smútku, šialenstva alebo živej predstavivosti. Táto neistota podčiarkuje skúmanie pravdy, reality a povahy šialenstva.
3. Charakteristika :Hamletove interakcie s Duchom poskytujú pohľad na jeho vnútorné myšlienky, motivácie a emocionálny stav. Prítomnosť Ducha podnecuje Hamleta, aby spochybňoval svoju povinnosť, hľadal pomstu a vyrovnával sa s následkami svojich činov.
4. Dramatické napätie :Selektívna viditeľnosť Ghost vytvára napätie a napätie. Publikum je zasvätené do informácií a interakcií, o ktorých iné postavy nevedia, čo zvyšuje pocit tajomstva a naliehavosti okolo ústredného konfliktu hry.
5. Symbolizmus a metafora :Duch slúži ako silný symbol viny, odplaty a dôsledkov minulých činov. Jeho vystúpenia pre Hamleta symbolizujú nevyriešené problémy z minulosti, ktoré prenasledujú súčasnosť a vyžadujú si riešenie.
6. Preskúmanie tém :Selektívna viditeľnosť Ducha umožňuje Shakespearovi skúmať témy ako podvod, zrada a konflikt medzi zdanlivosťou a realitou. Nastoľuje otázky o povahe pravdy a poznania a hraniciach medzi racionálnym a nadprirodzeným.
Celkovo Shakespearovo rozhodnutie urobiť Ducha viditeľným a počuteľným iba pre Hamleta zintenzívňuje dramatický dosah hry, komplikuje dynamiku postáv a obohacuje skúmanie jej ústredných tém.