Má kniha Volanie divočiny smutný alebo šťastný koniec prečo?

Volanie divočiny má horkosladký koniec. Buck, hlavný hrdina, nakoniec nájde šťastie a slobodu v divočine, no stratí aj svojho ľudského spoločníka Johna Thorntona. Thorntonova smrť je smutnou udalosťou, no zároveň nevyhnutnou pre Buckov osobný rast. Na konci románu sa Buck stal skutočným stvorením divočiny a našiel miesto, kam skutočne patrí.

Tu sú niektoré z dôvodov, prečo je koniec Volania divočiny horkosladký:

* Buck nachádza šťastie a slobodu v divočine. Po tom, čo Buck strávil veľkú časť románu týraním zo strany ľudí, konečne nájde miesto, kde môže byť sám sebou. Môže sa voľne túlať divočinou, loviť potravu a žiť podľa svojich vlastných inštinktov.

* Buck stráca svojho ľudského spoločníka Johna Thorntona. Thornton je milý a súcitný muž, ktorý sa k Buckovi správa s rešpektom a láskavosťou. Je prvým človekom, ktorého Buck skutočne miloval, a jeho smrť je zničujúcou ranou.

* Thorntonova smrť je nevyhnutná pre Buckov osobný rast. Thorntonova smrť prinúti Bucka čeliť vlastnej smrteľnosti a vyrovnať sa so skutočnosťou, že život je plný radosti aj smútku. Z tejto skúsenosti vychádza ako silnejší a nezávislejší tvor.

Celkovo je koniec Volania divočiny zložitý a jemný. Je to príbeh straty aj vykúpenia a v konečnom dôsledku zanecháva v čitateľovi pocit nádeje.