1. Hamletovo oneskorenie: Hamletova neschopnosť konať a pomstiť otcovu vraždu napriek tomu, že si to uvedomuje, je formou dramatickej irónie. Publikum si uvedomuje Hamletovu povinnosť, no jeho váhanie a otáľanie vedie k sérii tragických následkov.
2. Yorickova lebka: Interakcia medzi Hamletom a hrobármi, najmä keď Hamlet drží lebku svojho priateľa z detstva. Yorick, je to ironické. Scéna vtipne pripomína neodvratnosť smrti a krehkosť života.
3. Poloniova smrť: Poloniova smrť za oponou je ironická, pretože bol zabitý náhodne pri špehovaní rozhovoru Hamleta a Claudia. Jeho smrť sa stáva metaforou nepredvídateľnej povahy života a nezamýšľaných dôsledkov činov.
4. Claudiusov zánik: Prostriedky, ktorými Claudius zomiera, možno považovať za ironické. Je otrávený nápojom, ktorý mal určený pre Hamleta. Tragický zvrat udalostí poukazuje na potenciálne dôsledky vlastného konania a zvrátenia úmyslov.
**5. Oféliino utopenie:Náhodná smrť Ofélie utopením pri pokuse nazbierať kvety dodáva hre prvok pochmúrnej irónie. Slúži ako kontrast k násiliu a svetu ovládanému mužmi, ktorý ju obklopuje, a zdôrazňuje zraniteľnosť a krehkosť života.
6. Hamletov vlastný koniec: Na Hamletovu smrť sa dá pozerať aj ironicky, keďže sa mu napokon nepodarí pomstiť svojho otca a skončí splnením proroctva o duchovi.
Tragický výsledok kontrastuje s jeho počiatočným odhodlaním hľadať spravodlivosť, odhaľuje spletitú sieť osudu a neistotu ľudských snáh.
Tieto prípady irónie okolo smrti v Hamletovi dodávajú hre hĺbku a zložitosť, pozývajú k introspekcii a zamysleniu sa nad otázkami smrteľnosti.