1. Zrážka s ľadovcom: Najvýraznejšou katastrofou, ktorá postihla Titanic, bola jeho zrážka s ľadovcom 14. apríla 1912 o 23:40 lodného času. Ľadovec spôsobil niekoľko porušení v trupe lode, čo viedlo k zaplaveniu viacerých oddelení.
2. Nedostatok záchranných člnov: Aj keď bol Titanic v tej dobe považovaný za stelesnenie luxusu a špičkových technológií, nebol dostatočne vybavený záchrannými člnmi. Loď mala celkovo 20 záchranných člnov, do ktorých sa zmestila len asi polovica pasažierov a posádky na palube.
3. Neorganizovaná evakuácia: Proces evakuácie na Titanicu bol chaotický a neorganizovaný. Politika „ženy a deti na prvom mieste“ sa prísne nedodržiavala, čo viedlo k tomu, že mnohí muži zostali pozadu, zatiaľ čo ženy a deti boli uprednostňované pri sedadlách v záchranných člnoch.
4. Nedostatočná kapacita záchranného člna: Aj keď Titanic mal záchranné člny, mnohé neboli naplnené do plnej kapacity. To malo za následok značné straty na životoch, pretože stovky ľudí mohli potenciálne prežiť, ak by boli člny naložené efektívnejšie.
5. Zle navrhnuté prepážky: Titanic bol vybavený vodotesnými prepážkami, ktoré boli navrhnuté tak, aby zadržali záplavy. Tieto prepážky však nesahali dostatočne vysoko, čo umožnilo vode preliať sa do priľahlých oddelení a urýchliť proces potápania.
6. Obmedzenia rádiovej komunikácie: Hoci mal Titanic bezdrôtové rádio, ktoré bolo v tom čase považované za pokročilú technológiu, systém nebol efektívne využívaný. Bezdrôtový operátor sa zaoberal odosielaním neurgentných správ, zdržiavaním tiesňových volaní a potenciálne brzdením včasnej pomoci od blízkych plavidiel.
7. Zlyhanie rozčlenenia: Dizajn Titanicu zahŕňal sériu vodotesných oddelení, ktoré boli určené na zaplavenie. Keď však došlo k porušeniu niekoľkých z týchto oddelení, voda sa rýchlo rozšírila po celej lodi kvôli neúčinným tesniacim mechanizmom, čo prispelo k rýchlemu potopeniu.