Samoloquie sú bežnou dramatickou konvenciou už od starovekého gréckeho divadla. V shakespearovských hrách sa monológie často používajú na skúmanie zložitých emócií a motivácií hlavných postáv, čo umožňuje divákom nahliadnuť do ich myšlienok a pocitov.
Medzi známe príklady monológií patrí Hamletov prejav „Byť či nebyť“, Macbethov prejav „Zajtra a zajtra a zajtra“ a prejav Marka Antonyho „Priatelia, Rimania, krajania“.