1. Oidipov nedostatok sebauvedomenia:
Počas celej hry si Oidipus neuvedomuje svoju skutočnú identitu a svoje osudové spojenie s mestom Théby. Poháňa ho túžba odhaliť pravdu o vražde kráľa Laia a zbaviť Téby moru. Diváci si však uvedomujú skrytú Oidipovu minulosť a jeho tragický osud, čo vytvára dramatickú iróniu.
2. Oidipove tragické nedostatky:
Oidipova postava má nedostatky v jeho arogancii a rýchlej nálade, ktoré ironicky prispievajú k jeho pádu. Napriek varovaniam veštca Tiresiasa a iných ho Oidipova pýcha zaslepuje pred pravdou a vedie ho na cestu sebazničenia.
3. Oracles and Proroctvá:
Hra sa točí okolo proroctiev, ktoré vyslovila veštba z Delphi. Oidipovo neúnavné hľadanie pravdy ironicky napĺňa práve tie proroctvá, ktorým sa snaží vyhnúť. To vytvára dojemný pocit irónie, keď hlavný hrdina nevedomky uvedie do pohybu tragické udalosti, ktoré ho nakoniec zničia.
4. Postava Jocasty:
V dramatickej irónii hrá úlohu aj Jocasta, Oidipova manželka a matka. Je si vedomá určitých aspektov minulosti, ale rozhodne sa zamlčať pravdu Oidipovi, čo vedie k ďalším nedorozumeniam a tragickým následkom.
5. Irónia v interakciách postáv:
Hra je plná slovnej irónie, keď postavy nevedomky robia vyhlásenia, ktoré majú dvojaký význam alebo predpovedajú budúcnosť. Napríklad, keď Oidipus vyhlási, že vrah Laia by mal byť vyhnaný, nevedomky hovorí o svojom osude.
6. Empatia publika:
Dramatická irónia v "Oidipus Rex" umožňuje publiku cítiť pocit empatie s postavami a zároveň rozpoznať ich tragické chyby a blížiacu sa skazu. Vzniká tak komplexná emocionálna reakcia, ktorá obohacuje dramatický zážitok.
Použitím dramatickej irónie vytvára Sofokles silnú a emocionálne rezonujúcu tragédiu, ktorá skúma témy osudu, slobodnej vôle a ničivých následkov ľudských nedostatkov. Priepasť medzi znalosťami postáv a vedomím publika zvyšuje dramatický dojem a zdôrazňuje témy hry.