Hádka medzi Brutom a Cassiusom:
V 1. dejstve, v 2. scéne sa Brutus a Cassius zapájajú do búrlivej debaty o tom, či zavraždiť Juliusa Caesara alebo nie. Cassius verí, že Caesar sa stáva príliš ambicióznym a predstavuje hrozbu pre Rímsku republiku. Snaží sa presvedčiť Bruta, blízkeho priateľa Caesara, aby sa pridal k sprisahaniu proti nemu.
Brutus, spočiatku váhavý, argumentuje proti myšlienke zavraždiť Caesara. Vyjadruje svoju lásku a úctu k Caesarovi a verí, že vziať mu život by bolo činom zrady. Cassius však na presviedčanie Bruta používa rôzne rétorické stratégie, napríklad apeluje na svoj zmysel pre povinnosť voči Rímu, jeho povesť čestného muža a jeho záujem o budúcnosť republiky.
Brutus nejaký čas odoláva Cassiusovým argumentom, ale nakoniec sa Cassiusovi podarí presvedčiť ho tým, že hrá na jeho obavy a pochybnosti o Caesarových skutočných úmysloch. Brutusova zmena srdca znamená významný zlom v hre, pretože uvádza do pohybu udalosti, ktoré vedú k Caesarovej vražde.
Tento argument poukazuje na konflikt medzi osobnou lojalitou a politickou povinnosťou a skúma témy cti, zrady a dôsledkov konania proti mocnej osobnosti. Tiež demonštruje Shakespearovu zručnosť vo vytváraní presvedčivých argumentov a komplexných interakcií postáv.