Sociálny kontext:
- alžbetínska spoločnosť bola presiaknutá násilím, ako boli verejné popravy, návnady na medvede a násilné divadelné predstavenia. Výsledkom bolo, že publikum bolo znecitlivené a tolerantné voči násiliu na javisku.
Morálka a spravodlivosť:
- Násilie v hre slúžilo ako silný prostriedok na zobrazenie dôsledkov impulzívnych činov a rodinných sporov. Diváci vnímali násilie ako morálnu lekciu, zdôrazňujúc chaos a tragédiu vyplývajúce z neuvážených rozhodnutí postáv.
Katarzia:
- Alžbetínske publikum verilo v emocionálnu katarziu, ktorú tragédia poskytovala. Sledovanie násilného vyvrcholenia a tragických úmrtí im umožnilo uvoľniť svoje vlastné zadržiavané emócie a postaviť sa pominuteľnosti života.
Hodnota zábavy:
- Násilie dodalo dráme prvok napätia a vzrušenia. Súboje s mečom, pouličné bitky a súboje poskytli napínavé momenty, ktoré uchvátili publikum.
Sociálna hierarchia:
- Spoločenské štruktúry v hre, ako sú spory medzi šľachtickými rodinami a triedne rozdiely, boli pre alžbetínske publikum známe. Pochopili, ako tieto rozdelenia môžu viesť k intenzívnym konfliktom a násilným výsledkom.
Rozmanitosť publika:
- Alžbetínske publikum tvorili ľudia z rôznych socioekonomických prostredí. Násilie v hre by rezonovalo s rôznymi skupinami rôznymi spôsobmi, pričom niektorí ho považovali za odzrkadlenie skutočných zápasov a iní ho považovali za zveličené pre dramatický efekt.
Politické povedomie:
- Násilie v Rómeovi a Júlii, ako napríklad účasť princa a verejné prejavy krviprelievania, malo politický podtón, ktorý alžbetínske publikum rozpoznalo. Často kreslili paralely medzi témami hry a konfliktmi vo vlastnej spoločnosti.
Stručne povedané, alžbetínske publikum videlo násilie v Rómeovi a Júlii ako zábavné divadlo a zároveň morálny odraz ich vlastnej spoločnosti. Faktory ako spoločenské postoje, morálka, katarzia, sociálna hierarchia a politické povedomie formovali ich vnímanie násilných udalostí v hre.