Abstraktné drámy často spochybňujú tradičné hranice divadla a môžu zahŕňať prvky tanca, hudby a vizuálneho umenia. Môžu byť prezentované aj v nekonvenčných priestoroch, ako sú galérie, sklady alebo dokonca vonkajšie prostredie.
Niektoré príklady abstraktných drám zahŕňajú:
* Samuel Beckett Čakanie na Godota
* The Caretaker od Harolda Pintera
* Edward Albee Kto sa bojí Virginie Woolfovej?
* Rosencrantz a Guildenstern sú mŕtvi od Toma Stopparda
* Sarah Kane Basted
Abstraktné drámy môžu byť pre divákov náročné a náročné, no môžu byť aj veľmi obohacujúce. Ponúkajú jedinečný a podnetný spôsob skúmania zložitých myšlienok a emócií a môžu otvoriť nové možnosti divadelného vyjadrenia.