Argumenty podporujúce nevyhnutnosť ich smrti zahŕňajú:
Katarzia a realizácia :Tragické vyústenie lásky Rómea a Júlie podnietilo medzi znepriatelenými rodinami hlboké emócie a katarziu, ktorá slúžila ako budíček na deštruktívnosť ich vendety. Tým, že boli Montagues aj Capulets svedkami tragických následkov, boli prinútení uznať zbytočnosť a nezmyselnosť svojho konfliktu.
Vina a výčitky svedomia :Smrť Rómea a Júlie viedla v rodinách k obrovskému pocitu viny a ľútosti. To, že boli svedkami straty nevinných mladých životov, rozbilo ich odhodlanie a prinútilo ich prevziať zodpovednosť za svoje činy. Toto uvedomenie vyvolalo túžbu ukončiť kolobeh násilia a nenávisti.
Politické zásahy :O smrti Rómea a Júlie sa dozvedel princ z Verony Escalus, ktorý bol odhodlaný ukončiť prebiehajúci spor. Escalus použil tragédiu ako katalyzátor na presadenie prísneho zákona, ktorý hrozil prísnym trestom každému, kto bude pokračovať v násilí. Jeho pevný postoj a šok z toho, že bol svedkom tragických následkov, pravdepodobne zohrali významnú úlohu pri motivácii rodín k hľadaniu zmierenia.
Zmierenie a jednota :Tragické udalosti nakoniec vydláždili cestu k zmiereniu medzi Montagues a Capulets. Tvárou v tvár nenapraviteľnej strate svojich detí uznali rodiny potrebu porozumenia a odpustenia. Vyriešenie ich dlhoročného sporu prinieslo Verone mier a spojilo rodiny spoločným smútkom.
Niektorí však tvrdia, že smrť Rómea a Júlie nebola nevyhnutne potrebná na ukončenie sporu. Naznačujú, že k zmiereniu mohli viesť aj iné okolnosti, ako napríklad múdry sprostredkovateľ, zmena sŕdc a myslí alebo vonkajšie tlaky, ako napríklad spoločná hrozba.
Nakoniec, či bola smrť Rómea a Júlie nevyhnutná, zostáva vecou interpretácie. Zatiaľ čo ich tragický osud slúžil ako silný katalyzátor na vyriešenie konfliktu, vyvoláva otázky o koncepcii obetovania nevinných životov v záujme mieru.