1. Morálna zložitosť: Hrdina by mal mať kombináciu dobrých a zlých vlastností, vďaka čomu by mali byť pre publikum relevantné. Mali by byť schopní robiť cnostné rozhodnutia, ale mali by byť aj náchylní na chyby a slabosti.
2. Spoločenský význam: Hrdinove zápasy a cesta by mali odrážať širšie spoločenské problémy a rezonovať so súčasným svetom. Ich ťažká situácia by mala ponúknuť pohľad na ľudský stav a výzvy, ktorým čelia jednotlivci v komplexnej spoločnosti.
3. Empatia: Publikum by malo byť schopné vcítiť sa do hlavného hrdinu, pochopiť jeho motivácie a túžby, aj keď ich rozhodnutia vedú k tragickým následkom.
4. Univerzálnosť: Príbeh hrdinu by mal presahovať kultúrne a geografické hranice a hovoriť o základných ľudských skúsenostiach. Témy skúmané v hre by mali rezonovať s divákmi bez ohľadu na ich pozadie alebo okolnosti.
5. Tragická chyba: Hrdinova cesta by mala nakoniec vyvrcholiť pádom spôsobeným špecifickou chybou alebo charakterovou črtou. Táto chyba by mala byť neoddeliteľnou súčasťou hrdinovej povahy, nie iba vonkajšou okolnosťou, a mala by viesť k silnej katarzii pre divákov.
6. Pocit osudu alebo nevyhnutnosti: Hra by mala nenápadne naznačovať, že hrdina je odsúdený na neúspech, napriek ich maximálnemu úsiliu a ušľachtilým úmyslom. Pocit osudovosti či nevyhnutnosti pridáva na tragickom dopade a umocňuje emocionálny vzťah publika k protagonistovi.
7. Hrdinské vlastnosti: Napriek svojim chybám a slabostiam by mal mať tragický hrdina obdivuhodné vlastnosti, ktoré vyvolávajú obdiv u divákov. Ich zápasy by mali odhaliť hlboký zmysel pre morálku, odvahu a odolnosť, dokonca aj zoči-voči zdrvujúcej nepriazni.
8. Relevantnosť pre súčasné problémy: Cesta tragického hrdinu by mala odrážať obavy, obavy a túžby moderného sveta. Predstavením jemného skúmania naliehavých sociálnych alebo psychologických problémov môže hra podnietiť medzi divákmi dôležité diskusie a sebareflexiu.
9. Katarzia a emocionálny vplyv: Hra by mala byť ukončená silným emocionálnym uvoľnením alebo katarziou, kde publikum zažije hlboký pocit ľútosti a strachu, ako navrhol Aristoteles. Pád tragického hrdinu by mal vyvolať empatiu a introspekciu a zanechať divákom nové pochopenie ľudskej povahy a zložitosti života.
Začlenením týchto prvkov Arthur Miller veril, že moderní dramatici dokážu vytvoriť tragických hrdinov, ktorí hlboko zarezonujú u súčasného publika a poskytnú im podnetný a emocionálne pútavý divadelný zážitok.