Katarzia: Aristoteles veril, že tragédia by mala vyvolať ľútosť a strach, ktorý vedie ku katarzii, emocionálnej očiste divákov. "King Lear" vzbudzuje súcit s postavami, ktoré čelia nešťastiu so svojim pádom, a pôsobí ako uvoľnenie utlmených emócií pre svoje publikum.
Graf a zvrátenie: Kráľ Lear sleduje Aristotelov dôraz na zložitý dej. Learove rozhodnutia uviedli do pohybu nešťastný súbor udalostí, ktoré vyvrcholili spletitou sieťou rodinnej zrady, šialenej tragédie, ktoré nakoniec viedli k jeho vykúpeniu.
Arogancia (HAMARTIA): Lears fatálnu chybu alebo hamartiu, spočíva v jeho hrdej túžbe po lichotení a absolútnej moci nad svojimi tromi dcérami. Shakespeare zavádza Learsovu aroganciu v úvodnom dejstve a uvádza do pohybu tragický oblúk.