1. Morálny konflikt :Hamlet je morálne rozporuplný o svojej úlohe pomstiteľa. Spochybňuje akt zabitia a chce si byť istý vinou svojho strýka. Hamlet zápasí s morálnymi dôsledkami pomsty, konceptom spravodlivosti a potenciálnymi následkami svojich činov.
2. Smútok a melanchólia :Hamlet je hlboko zasiahnutý smrťou svojho otca a zožiera ho jeho smútok a melanchólia. Jeho vnútorný nepokoj a emocionálne utrpenie často bránia jeho schopnosti konať. Cíti ťarchu zodpovednosti voči svojmu otcovi a povinnosť pomstiť jeho vraždu, no je premožený vlastným citovým rozpoložením.
3. Intelektuálna zložitosť :Hamletova vysoko analytická a filozofická myseľ ho vedie k nadmernému premýšľaniu a kontemplácii každého aspektu svojej situácie. Spochybňuje pravdivosť odhalenia Ducha a motiváciu vraždy. Jeho intelektuálna povaha ho vedie k úvahám o morálnych a filozofických dôsledkoch svojich činov, čo mu často bráni konať impulzívne.
4. Slabosť vôle :Hamletovo váhanie sa pripisuje aj nedostatku rozhodnosti a slabosti vôle. Má chvíle hnevu a odhodlania, ale často zaostáva, keď čelí zásadným momentom akcie. Jeho nerozhodnosť a tendencia otáľať mu bránia v schopnosti vykonať svoju pomstu.
5. Strach a pochybnosti :Hamletovo meškanie je ovplyvnené jeho strachom a pochybnosťami o odhalení Ducha. Pred pomstou si chce byť istý Claudiusovou vinou. Jeho skepticizmus a obavy ho vedú k hľadaniu dôkazov a testovaniu platnosti tvrdení Ducha.
6. Záujem o ostatných :Hamlet prejavuje empatiu a ohľaduplnosť voči ostatným vo svojom živote, najmä tým, na ktorých mu záleží, ako sú Ofélia a jeho matka. Jeho starosť o ich blaho a uvedomenie si možných dôsledkov svojich činov ho núti váhať konať unáhlene a spôsobiť škodu svojim blízkym.
7. Sociálne a politické dôsledky :Hamlet chápe, že jeho činy majú širšie dôsledky pre kráľovstvo, nielen jeho osobnú snahu o pomstu. Zvažuje potenciálne dôsledky svojich činov, vrátane potenciálu pre ďalší chaos a krviprelievanie, ak bude konať bez starostlivého plánovania a zváženia.