1. Dej: Dej odkazuje na sled udalostí, ktoré tvoria dej drámy. Zvyčajne zahŕňa konflikt alebo problém, ktorý poháňa akciu vpred a vytvára napätie.
2. Postavy: Postavy sú jednotlivci alebo entity zapojené do deja. Môžu to byť protagonisti (hlavné postavy), antagonisti (protichodné sily) alebo vedľajšie postavy, ktoré podporujú hlavnú dejovú líniu.
3. Dialóg: Dialóg je písomný rozhovor medzi postavami. Posúva dej, odhaľuje motivácie a konflikty postáv a prostredníctvom slovných prestreliek vytvára dramatické napätie.
4. Nastavenie: Prostredie odkazuje na čas a miesto, kde sa dráma odohráva. Vytvára kontext a atmosféru hry a môže ovplyvniť činy a interakcie postáv.
5. Téma: Téma je ústrednou myšlienkou alebo posolstvom, ktoré dráma skúma. Témy sú často univerzálne a môžu sa zaoberať ľudskými skúsenosťami, emóciami, morálnymi dilemami alebo spoločenskými problémami.
6. Konflikt: Konflikt je hnacou silou drámy. Môže byť vonkajšia, ako je zrážka medzi postavami alebo protichodnými silami, alebo vnútorná, ako je boj postavy so sebou samým alebo so svojimi rozhodnutiami.
7. Napätie: Napätie je pocit neistoty, vzrušenia alebo úzkosti, ktorý vzniká v publiku, keď očakáva, čo sa v hre bude diať ďalej.
8. Katarzia: Katarzia je emocionálne uvoľnenie a očista, ktorú zažívajú diváci v dôsledku toho, že sú svedkami drámy. Často sa spája s rozuzlením alebo vyvrcholením hry, kde dochádza k očisteniu intenzívnych emócií.
9. Podívaná: Podívaná sa vzťahuje na vizuálne a zmyslové prvky drámy, ako sú prepracované kulisy, kostýmy, osvetlenie a zvukové efekty. Spectacle umocňuje divadelný zážitok a môže zvýšiť vplyv drámy.
10. Symbolika: Symbolizmus je použitie symbolov, predmetov alebo akcií na vyjadrenie hlbších významov alebo konceptov, ktoré presahujú ich doslovný význam. Symboly môžu obohatiť témy hry a pridať vrstvy interpretácie.
Tieto prvky spolupracujú pri vytváraní podmanivého dramatického zážitku, ktorý zaujme publikum, vyvolá emócie a podnieti myslenie a reflexiu.