1. Majster jazyka a rozprávania:
* Poetický jazyk: Shakespearovo použitie verša, najmä prázdneho verša (nerýmovaný jambický pentameter), pozdvihlo jazyk divadla a dodalo mu zmysel pre krásu, vznešenosť a emocionálnu hĺbku.
* Zložité znaky: Shakespearove hry sú zaplnené širokou škálou postáv, z ktorých každá má zložité motivácie, nedostatky a túžby. Skúmal ľudský stav vo všetkých jeho zložitostiach.
* Pútavé zápletky: Jeho hry sú plné intríg, napätia a drámy so zvratmi, ktoré divákov uchvátia. Ovládol umenie rozprávania, zaujal divákov majstrovským využitím námetu, postavy a témy.
2. Inovácie v dramatickej štruktúre a forme:
* Štruktúra piatich dejstiev: Shakespeare spopularizoval päťaktovú štruktúru, ktorá sa dodnes používa v mnohých hrách. Táto štruktúra umožnila komplexnejší a jemnejší vývoj deja a postavy.
* Rozmanitosť žánrov: Shakespeare písal hry rôznych žánrov, vrátane tragédií (Hamlet, Macbeth), komédií (Sen noci svätojánskej, Veľa kriku pre nič), historiek (Richard III, Henry V) a romancí (Zimná rozprávka, Búrka). Táto všestrannosť rozšírila rozsah divadla.
* Miešanie žánrov: Často miešal žánre v rámci jednej hry, čím vytváral jedinečné a pútavé divadelné zážitky. Napríklad Hamlet spája tragédiu s prvkami pomsty, tajomna a romantiky.
3. Vplyv na divadlo a výkon:
* Trvalé dedičstvo: Shakespearove diela sa hrali nepretržite po stáročia a ovplyvnili generácie dramatikov, hercov a režisérov. Jeho postavy, témy a jazyk dodnes rezonujú medzi divákmi.
* Vplyv na techniky výkonu: Shakespearove hry si vyžadovali vysoko kvalifikovaných hercov, inšpirovali k rozvoju nových techník hrania a divadelných tradícií.
* Globálny vplyv: Jeho diela boli preložené do nespočetných jazykov a uvádzané po celom svete, čím sa stal jednou z celosvetovo najuznávanejších a najvplyvnejších osobností divadelnej histórie.
4. Umelecká vízia a inovácia:
* Skúmanie ľudskej povahy: Shakespearove hry sa ponoria do hlbín ľudskej psychiky, skúmajú témy lásky, straty, ambícií, pomsty a morálky. Spochybňoval spoločenské normy a spochybňoval ľudskú povahu.
* Zjednotenie jazyka a výkonu: Preklenul priepasť medzi poéziou a performanciou a pomocou jazyka vytvoril silný a pohlcujúci divadelný zážitok.
Na záver možno povedať, že William Shakespeare je považovaný za priekopníka divadla kvôli jeho majstrovstvu v jazyku, inováciám v dramatickej štruktúre a forme, jeho trvalému vplyvu na divadlo a predstavenie a jeho umeleckej vízii a inovatívnemu skúmaniu ľudskej povahy. Jeho diela naďalej inšpirujú a uchvacujú divákov po celom svete.