Expozícia je literárne zariadenie, ktoré publiku poskytuje potrebné základné informácie o prostredí, postavách, zápletke a iných relevantných detailoch. Často sa používa na začiatku alebo blízko začiatku hry, aby sa vytvoril kontext a poskytol publiku informácie, ktoré potrebujú na pochopenie a zapojenie sa do príbehu.
Expozícia môže mať rôzne formy, napr.
1. Priame rozprávanie: Dramatik môže použiť rozprávača alebo jednu z postáv, aby priamo poskytol základné informácie publiku. To sa dá dosiahnuť prostredníctvom prejavov, monológov alebo dialógov medzi postavami.
2. Dialógy s postavami: Postavy sa môžu zapájať do rozhovorov, ktoré prirodzene odhaľujú dôležité informácie o minulosti, ich vzťahoch a udalostiach, ktoré viedli k súčasnej situácii.
3. Flashbacky: Dramatik môže použiť flashbacky alebo snové sekvencie, aby preniesol divákov na predchádzajúce udalosti, ktoré poskytujú relevantný kontext pre aktuálnu dejovú líniu.
4. rekvizity a nastavenie: Použitie špecifických rekvizít, kostýmov a výpravy môže tiež sprostredkovať základné informácie o postavách, ich sociálnom postavení a historickom období, do ktorého sa hra odohráva.
5. Otvorenie zboru: V starovekých gréckych hrách chór často slúžil ako výklad a predstavenie hlavných tém hry.
Expozícia je rozhodujúca pre nastavenie javiska a budovanie základov príbehu. Tým, že poskytuje potrebné základné znalosti, pomáha publiku spojiť sa s postavami a udalosťami a sledovať rozvíjajúci sa príbeh.