1. Hra ako odraz prírody:
Filozofi a učenci začali vnímať hru ako neoddeliteľnú súčasť ľudskej povahy. Zistili, že zvieratá sa venujú hravým činnostiam, a toto pozorovanie rozšírili aj na ľudí, pričom tvrdili, že hra nie je len ľahkomyseľnou zábavou, ale dôležitou súčasťou našej prirodzenej povahy.
2. Hra a fyzický rozvoj:
17. storočie bolo svedkom rastúceho uznania dôležitosti hry vo fyzickom rozvoji. Vzdelávatelia a lekári zdôrazňovali úlohu telesného cvičenia a hry vonku pri podpore zdravia, sily a koordinácie.
3. Hra a duševný rozvoj:
Okrem fyzických výhod bola hra čoraz viac uznávaná aj ako príspevok k duševnému rozvoju. Pedagógovia zdôraznili, že hra podporuje kreativitu, predstavivosť a intelektuálny rast. Tvrdili, že hra umožňuje jednotlivcom skúmať svoje prostredie, experimentovať s novými nápadmi a rozvíjať zručnosti pri riešení problémov.
4. Hra a sociálny rozvoj:
V tomto období získali pozornosť sociálne aspekty hry. Vedci zistili, že hra poskytuje deťom príležitosť naučiť sa, ako komunikovať s ostatnými, rozvíjať empatiu a orientovať sa v sociálnych situáciách. Hra bola vnímaná ako prostriedok socializácie a morálneho rozvoja.
5. Hra a umelecké vyjadrenie:
17. storočie bolo svedkom zvýšeného uznania úlohy hry v umeleckom prejave. V literatúre, umení a hudbe sa začali objavovať hravé prvky, ktoré rozpoznali tvorivý a imaginatívny potenciál hry.
6. Diverzifikácia herných aktivít:
V 17. storočí došlo k rozšíreniu herných aktivít nad rámec športu a hier. Vnútorné zábavy, stolové hry, hračky a nápadité hry sa stali čoraz obľúbenejšími, čo odrážalo širšie chápanie hry ako rozmanitej a mnohostrannej.
Celkovo 17. storočie znamenalo prelom vo vnímaní hry, pretože sa na ňu začalo nazerať ako na integrálny aspekt ľudskej povahy a vývoja, s výrazným prínosom k fyzickému, duševnému, sociálnemu a umeleckému rastu.