Existuje však niekoľko prvkov, ktoré prispeli k projekcii a jasnosti ich vystúpení:
* Divadelné masky: Masky boli veľké a prehnané, pomáhali sústrediť a premietať hlas. Zvuk zosilnil aj tvar a štruktúra masky.
* divadlá pod holým nebom: Grécke hry sa hrali vo veľkých divadlách pod holým nebom, ktoré sa nazývali „theatrons“. Tieto divadlá boli postavené na svahoch, pričom diváci sedeli v polkruhu smerom k javisku. Tento prírodný dizajn amfiteátra pomohol prirodzene zosilniť zvuk.
* Vokálny tréning: Starovekí grécki herci prešli prísnym hlasovým tréningom so zameraním na ovládanie dychu, artikuláciu a projekciu. Toto školenie zabezpečilo, že ich bude počuť veľké publikum v kinách.
Je dôležité poznamenať, že nešlo o technologické zariadenia v modernom zmysle, ale skôr o prvky divadelnej praxe, ktoré prispeli k efektívnosti ich predstavení.
Ak máte záujem dozvedieť sa viac o gréckom divadle, odporúčam vám pozrieť si nasledovné:
* Staroveká grécka tragédia: Skvelým príkladom tejto dramatickej formy sú hry Sofokla, Euripida a Aischyla.
* Divadelné masky: Preskúmajte rôzne typy masiek a ich symboliku.
* Dizajn Theatron: Preskúmajte architektúru a akustiku gréckych divadiel.