Takto sa to rozpadá:
* Dramatický kontext: Hamlet je hlboko konfliktný a smúti smrť svojho otca. Čelí tiež zrade svojho strýka Claudia, ktorý sa oženil so svojou matkou a vzal trón.
* pyrrhus ako symbol: Pyrrhus, syn Achilles v gréckej mytológii, je známy pre jeho pomstychtivé zabitie kráľa Priam po trójskej vojne. Je to silný obraz hnevu a násilia.
* Hamletov vnútorný boj: Odkazom na Pyrrhus Hamlet odhaľuje svoje vlastné pocity hnevu a túžby po pomste proti Claudiusovi. Vidí sa ako potenciálny Avenger, porovnáva sa s mocným pyrrhusom a predstavuje násilný čin proti svojmu strýkovi.
* FORESHADOWING: Narážky naznačujú ústrednú tému pomsty hry. Aj keď Hamlet spočiatku váhal a bojuje so svojím svedomím, obraz Pyrrhusa ho nakoniec tlačí na prijatie drastických opatrení.
Prečo Hamlet vyberie tento konkrétny obrázok?
* paralelizmus: Celkový príbeh hry odráža grécky mýtus pomsty. Hamletovu vraždu otca je analogická s trójskou vojnou a Claudius je porovnateľný s Priam.
* dramatický efekt: Narážka dodáva zvýšený pocit drámy a tragédie, vďaka čomu si publikum uvedomuje potenciál Hamleta násilia a zničenia.
* Dôraz na Hamletov vnútorný konflikt: Spojovanie Hamletovej kontemplatívnej a filozofickej povahy s obrazom násilného pyrrhusu zdôrazňuje konflikt v ňom.
Na záver, Hamletove narážky na Pyrrhus v akte II. Scéna II slúži ako silný symbol pre svoje emocionálne nepokoje, ktorý naznačuje jeho budúce činy a odráža ústredné témy pomsty a spravodlivosti hry. Je chytený medzi jeho túžbou po pomste a jeho váhavým, introspektívnou povahou, vďaka čomu je obraz Pyrrhusa silným a relevantným odrazom jeho vnútorného boja.