Zatiaľ čo Shakespearove postavy sú často ocenené za svoju hĺbku, pojem „trojrozmerný“ sa konkrétne vzťahuje na ich realistické zobrazenie, pokiaľ ide o:
* Psychologická hĺbka: Ich motivácie sú zložité a poháňané kombináciou emócií, túžob a minulých skúseností. Napríklad Hamletov smútok, hnev a túžba po pomste sú prepletené, čo vedie k jeho nerozhodnosti a vnútornému konfliktu.
* Morálna nejednoznačnosť: Nie sú to vždy hrdinovia alebo darebáci, ale sú schopní dobrých aj zlých konaní. Napríklad Hamlet je premyslený a súcitný princ a pomstychtivý a nerozhodný.
* Realistické zobrazenie: Ich osobnosti, motivácie a správanie sú uveriteľné a relatívne. Zažívajú celý rad ľudských emócií a robia chyby, ktoré sú pochopiteľné vzhľadom na ich okolnosti.
Hamletove postavy sú obzvlášť známe svojou trojrozmernosťou:
* Hamlet: Je to zložitý a konfliktný protagonista, ktorý bojuje s smútkom, pomstou a existenčnými otázkami. Často je nerozhodný, ale tiež schopný veľkej vášne a inteligencie.
* Claudius: Nie je to len darebák, ale zložitý charakter poháňaný ambíciami a chtíčmi. Je manipulatívny a očarujúci, vďaka čomu je presvedčivým antagonistom.
* Ophelia: Aj keď je často vykreslená ako pasívna, je mladá žena, ktorá zápasí so smútkom, šialenstvom a spoločenskými očakávaniami. Jej zostup do šialenstva je silným skúmaním zraniteľnosti žien v patriarchálnej spoločnosti.
Na záver možno povedať, že trojrozmerné postavy, ako sú postavy v Hamlete, sú tým, čo robí hru tak trvalú a presvedčivú. Nie sú to len archetypy, ale zložité, odtieňované jednotlivci, ktorí naďalej rezonujú s publikom o storočie neskôr.