Sociálne a kultúrne normy: V mnohých spoločnostiach sa od žien tradične očakávalo, že zostanú doma a budú sa starať o domácnosť, zatiaľ čo muži boli zodpovední za verejné aktivity, ako napríklad vystupovanie na pódiu. Toto rozdelenie rolí vychádzalo z presvedčenia, že ženy sú z hľadiska inteligencie a fyzickej sily nižšie ako muži, a preto nie sú schopné vystupovať na javisku.
Náboženské obmedzenia: V niektorých kultúrach zohrávalo úlohu aj náboženské presvedčenie, ktoré bránilo ženám vystupovať na pódiu. Napríklad v starovekom Grécku sa ženy nesmeli zúčastniť na olympijských hrách ani na iných verejných podujatiach, ktoré si vyžadovali odhaľovanie tela. Podobne v mnohých kresťanských spoločnostiach boli ženy odrádzané od účinkovania na javisku, pretože to bolo vnímané ako forma neskromnosti.
Právne zákazy: V niektorých jurisdikciách existovali aj zákonné zákazy vystupovania žien na pódiu. Napríklad v Anglicku Licensing Act z roku 1737 zakazoval ženám hrať v hrách, pokiaľ na to nedostali špeciálne povolenie. Tento zákon bol zrušený v roku 1843, ale stále mal významný vplyv na príležitosti, ktoré mali ženy v divadelnom svete.
V dôsledku týchto sociálnych, kultúrnych, náboženských a právnych obmedzení boli ženy v prvých storočiach z veľkej časti vylúčené z účinkovania na javisku. Až koncom 18. a 19. storočia začali ženy získavať viac príležitostí vystupovať na javisku a už vtedy čelili značným výzvam a diskriminácii.