Verili ľudia v shakespearovských časoch, že králi sú rovnako dôležití obyčajní ľudia?

Počas Shakespearových čias bola viera v božské právo kráľov široko akceptovaná. Tento koncept tvrdil, že králi boli vyvolení Bohom, aby vládli a zodpovedali sa iba Jemu. V dôsledku toho boli králi považovaní za nadriadených zákonom a nepodliehali rovnakým pravidlám a nariadeniam ako obyčajní ľudia. Táto viera sa odrážala v jazyku používanom na oslovovanie kráľov, ktorý bol často veľmi úctivý a zahŕňal tituly ako „Vaše veličenstvo“ a „Vaša milosť“. Okrem toho boli králi v umení a literatúre často zobrazovaní ako postavy väčšie ako život, s mimoriadnymi vlastnosťami a schopnosťami.

Je však dôležité poznamenať, že nie každý v Shakespearových časoch veril v božské právo kráľov. Niektorí tvrdili, že králi sú len ľudské bytosti a mali by podliehať rovnakým zákonom a nariadeniam ako všetci ostatní. Títo jednotlivci boli často spájaní s puritánskym hnutím, ktoré sa snažilo reformovať anglikánsku cirkev a vytvoriť rovnostárnejšiu spoločnosť.

V Shakespearových hrách vidíme celý rad postojov ku kráľom. Niektoré hry, ako napríklad „Kráľ Lear“ a „Richard II“, predstavujú kráľov ako zložité a chybné figúrky, ktoré nakoniec zvrhne ich vlastná arogancia. Iné hry, ako napríklad „Henry V“ a „Julius Caesar“, predstavujú kráľov ako hrdinských a cnostných vodcov, ktorí sú hodní rešpektu a obdivu. V konečnom dôsledku Shakespearove hry odrážajú zložitú a mnohostrannú povahu kráľovského majstra a rôzne spôsoby, akými ho počas jeho čias vnímali.