1. Identifikácia postavy :Masky sa primárne používali na identifikáciu postáv na javisku. Každá maska mala odlišný vzhľad, často prehnaný, čo umožnilo publiku ľahko rozpoznať zobrazovanú postavu. Napríklad maska s dlhou bielou bradou a zvrašteným obočím môže predstavovať starého muža, zatiaľ čo maska s mladistvou tvárou a šibalským výrazom môže naznačovať mladého sluhu alebo podvodníka.
2. Vyjadrenie emócií :Rímske divadlo sa vo veľkej miere spoliehalo na fyzické herectvo a gestá, keďže javiská boli obrovské a herci potrebovali premietať svoje predstavenia veľkému publiku. Masky pomohli sprostredkovať emócie a zosilniť výrazy tváre. Prehnané črty masiek ako vyvalené oči, výrazné obočie a otvorené ústa umožnili divákom rozoznať emócie aj na diaľku.
3. Zmeny rolí a všestrannosť: Herci často hrali viacero rolí v jednom predstavení. Masky umožňovali rýchle zmeny rolí bez nutnosti zložitých úprav kostýmov. Jednoduchým prepínaním masiek mohli herci plynule prechádzať z jednej postavy do druhej, čím sa zvýšila efektivita a všestrannosť divadelných inscenácií.
4. Rodové zastúpenie: Rímske divadlo hrávalo predovšetkým mužských hercov. Masky umožnili hercom efektívne stvárniť ženské postavy. Herečky bolo v rímskom divadle vidieť len zriedka, ale keď sa tak stalo, nosili masky špeciálne navrhnuté na zdôraznenie ženskosti, ako napríklad dlhé rozpustené vlasy, jemné črty a ženský hlas.
5. Sociálny komentár: Masky by sa mohli použiť aj na satirické účely a na vytváranie spoločenských komentárov. Určité masky boli spojené s konkrétnymi sociálnymi typmi alebo profesiami. Použitím týchto masiek mohli herci upozorniť na spoločenské problémy a kritizovať nedostatky v rímskej spoločnosti.
6. Symbolický význam: Niektoré masky mali symbolický význam. Napríklad maska leva môže predstavovať silu a odvahu, zatiaľ čo maska líšky môže symbolizovať prefíkanosť a podvod. Tieto symboly obohatili rozprávanie a umožnili hlbšie vrstvy interpretácie.
7. Náboženská a mytologická symbolika: Masky sa často používali na zobrazenie božstiev, mytologických bytostí a iných nadprirodzených entít. Nosením týchto masiek herci stelesnili tieto nadživotné postavy a priviedli ich k životu na javisku, čím posilnili náboženské a mytologické aspekty rímskeho divadla.
Celkovo boli masky v rímskom divadle rozhodujúcim nástrojom na charakterizáciu, emocionálne vyjadrenie, zmeny rolí, reprezentáciu pohlavia a symbolické významy. Umožnili zložité rozprávanie a umocnili celkový divadelný zážitok pre rímske publikum.