V tomto období sa na dramatikov začalo pozerať ako na viac než len za zabávačov, ale aj ako na morálnych filozofov a komentátorov spoločnosti. Bolo to čiastočne spôsobené nástupom osvietenstva, ktoré zdôrazňovalo rozum, individualizmus a silu jednotlivca. Dramatici začali svoje hry využívať na skúmanie sociálnych a politických problémov a na spochybňovanie tradičných hodnôt a presvedčení.
Okrem toho k zmene imidžu dramatika prispel aj vzostup profesionálneho divadla. Keď sa divadlá viac komercializovali, dramatici boli čoraz viac nútení vyhovieť vkusu divákov. To viedlo k poklesu kvality hier a presunu pozornosti od dramatika k hercovi. Dramatici sa stali marginalizovanými a izolovanými a už neboli vnímaní ako dôležití prispievatelia do spoločnosti.