1. Formálne pokyny:
- Systém majster-učeň: Herci sa často začali vzdelávať ako učni u etablovaných hercov alebo divadelných spoločností. Hlavný herec alebo spoločnosť by poskytovali štruktúrované pokyny v rôznych aspektoch herectva, ako je vokálna projekcia, scénický pohyb a interpretácia postáv.
- Herecké školy: Niektorí herci navštevovali špecializované herecké školy, kde získali formálny výcvik v dramatických umeniach. Tieto školy vyučovali predmety ako rétorika, prednes a scénické umenie.
2. Praktické skúsenosti:
- Školenie na pracovisku: Jedným z najdôležitejších aspektov hereckého tréningu bola skúsenosť na pracovisku. Herci získali praktické zručnosti účasťou na skúškach a predstaveniach. Učili sa od svojich skúsenejších kolegov a postupne preberali väčšie úlohy.
- Repertoárové spoločnosti: Mnoho alžbetínskych divadelných spoločností fungovalo ako repertoárové spoločnosti, čo znamenalo, že produkovali viacero hier striedavo. To umožnilo hercom hrať v rôznych rolách a rozvíjať široké spektrum hereckých schopností.
- Prehliadka: Herci často cestovali s divadelnými spoločnosťami na turné po Anglicku a vystupovali v rôznych mestách. To im dalo príležitosť dostať sa do kontaktu s rôznym publikom a vystupovať na rôznych miestach.
3. Spolupráca a vzájomné učenie:
- Herecké bratstvá: Herci vytvorili úzke spoločenstvá a organizovali bratstvá, aby sa navzájom podporovali a povzbudzovali. Tieto bratstvá poskytovali hercom príležitosti na zdieľanie vedomostí, techník a skúseností.
- Pozorovanie a napodobňovanie: Herci sa učili jeden od druhého pozorovaním výkonov svojich rovesníkov. Študovali techniky a štýly úspešných hercov a tieto prvky zakomponovali do svojich vlastných vystúpení.
Stručne povedané, alžbetínski herci absolvovali školenie prostredníctvom kombinácie formálneho vyučovania, praktických skúseností a spolupráce v rámci divadelnej komunity. Tento systém prispel k rozvoju vysoko kvalifikovaných umelcov, ktorí zohrali kľúčovú úlohu v rozkvete alžbetínskeho divadla.