1. Ambície:
- Proroctvo prebúdza Macbethovu spiacu ctižiadostivosť, ktorá sa stáva všetko pohlcujúcou posadnutosťou. Začne sa zaoberať myšlienkou stať sa kráľom, aj keby to znamenalo spáchať samovraždu.
2. Morálny úpadok:
- Macbeth spočiatku zápasí so svojím svedomím a morálnymi hodnotami, no nakoniec podľahne svojej túžbe po moci. Proroctvo nahlodáva jeho morálne vlákno a umožňuje mu racionalizovať svoje činy, bez ohľadu na to, aké sú neetické alebo brutálne.
3. Vina a paranoja:
- Po zabití kráľa Duncana Macbetha sužuje pocit viny. Spomienka na Duncanovu vraždu ho začne prenasledovať, čo vedie k nespavosti, halucináciám a paranoidným obavám z odplaty.
4. Bezohľadnosť:
- V snahe zabezpečiť si pozíciu kráľa sa Macbeth stáva čoraz bezohľadnejším a eliminuje každého, koho vníma ako hrozbu. Organizuje ďalšie vraždy, ako napríklad vraždy Banquovej a Macduffovej rodiny.
5. Tyranské pravidlo:
- Macbethova vláda ako kráľa je poznačená tyraniou a útlakom. Stáva sa z neho podozrievavý a ustráchaný vládca, ktorý sa izoluje od svojich poddaných a vyvoláva medzi nimi odpor.
6. Emocionálna nestabilita:
- Neúprosná vina a úzkosť spôsobené jeho činmi si vyberajú daň na Macbethových emóciách. Upadá do šialenstva, zažíva preludy, iracionálne výbuchy a stratu kontaktu s realitou.
7. Strata identity:
- Macbethova premena je taká významná, že sa stáva len škrupinou svojho bývalého ja. Keď sa ponára hlbšie do temnoty, stráca zmysel pre identitu a ľudskosť.
Celkovo sa proroctvo stáva pre Macbetha sebanaplňujúcou kliatbou, ktorá kazí jeho charakter a vedie ho na cestu skazy.