1. Paralely a kontrast :Shakespeare vytvára paralely medzi tragickým milostným príbehom Pyramus a Thisbe a hlavnou zápletkou štyroch mladých milencov. Zdôrazňuje však aj kontrast medzi nimi. Zatiaľ čo mladí milenci v hlavnej zápletke zažívajú dočasné prekážky a nedorozumenia, príbeh Pyramus a Thisbe je tragickým príbehom s fatálnym koncom. Tento kontrast dodáva hre hĺbku a ukazuje rozsah emócií skúmaných v láske.
2. Komiksový reliéf :Hra v hre s príbehom Pyramus a Thisbe poskytuje komickú úľavu a odľahčuje náladu hry. Amatérsky výkon mechanikov, ich nedorozumenia a improvizované repliky vytvárajú vtipné momenty, ktoré pobavia divákov. Tento komediálny aspekt vyvažuje vážnejšie a emocionálnejšie prvky hlavnej zápletky.
3. Autoreferenčný komentár :Shakespeare používa hru Pyramus a Thisbe na vyjadrenie povahy samotného divadla. Produkcia mechanizmov je odrazom ich obmedzeného chápania drámy a ich boja o odohranie tragického milostného príbehu. Tento sebareferenčný prvok umožňuje Shakespearovi preskúmať výzvy a konvencie divadla a pridáva hre metadivadelnú vrstvu.
4. Rozvoj postavy :Hra Pyramus a Thisbe tiež slúži ako prostriedok na vývoj postavy pre mechaniky. Keď hru skúšajú a predvádzajú, učia sa o tímovej práci, spolupráci a dôležitosti oddanosti svojmu remeslu. Táto cesta prispieva k ich osobnému rastu a prispieva k celkovej charakterizácii mechaniky.
5. Umelecké stvárnenie lásky :Príbeh Pyramus a Thisbe je príkladom tém lásky a transformácie, ktoré sa tiahnu celým Snom noci svätojánskej. Aj keď predstavuje tragickú verziu lásky, zdôrazňuje aj transformačnú silu divadla a umenia pri reprezentácii emócií. To súvisí so skúmaním zložitosti a transformačnej povahy lásky v hre.
Celkovo Shakespeare prepracoval tragický príbeh o Pyramovi a Thisbe, aby vytvoril komediálny a sebareferenčný podzáplet v Sne noci svätojánskej. Táto podzápletka zvyšuje emocionálny rozsah a tematickú zložitosť hry a zároveň poskytuje nezabudnuteľný a zábavný prvok.