1. Bučanie a syčanie: Členovia publika počas predstavenia hlasno pišťali a syčali. Tieto zvuky slúžili ako jasné znamenie hercom a divadelnej spoločnosti, že divákov to nepotešilo.
2. Hádzanie predmetov: V niektorých prípadoch členovia publika hádzali na javisko predmety, ako napríklad zhnité ovocie, zeleninu alebo dokonca drobné mince, aby vyjadrili svoju nespokojnosť. Bola to extrémna forma nesúhlasu.
3. Krik a posmech: Diváci môžu počas predstavenia kričať, posmievať sa a robiť rôzne hanlivé komentáre. Toto búrlivé správanie by narušilo hru a slúžilo ako jasný prejav nespokojnosti.
4. Vychádzka: Ak by značná časť publika silne pocítila ich nesúhlas, mohli kolektívne opustiť divadlo. Odchod von bolo symbolickým gestom, ktoré demonštrovalo úplné odmietnutie hry zo strany publika.
5. Verejná kritika: Po predstavení môžu nespokojní divadelníci napísať negatívne recenzie alebo kritiku hry. Svoju nespokojnosť mohli vyjadriť aj prostredníctvom brožúr, ústneho podania alebo dokonca publikácií, ako sú veľké noviny a noviny.
Je dôležité poznamenať, že tieto formy vyjadrenia nespokojnosti boli v alžbetínskom období rozšírenejšie, než by sa dnes považovali za prijateľné. Dramatici a divadelné spoločnosti starostlivo zvažovali spätnú väzbu divákov, pretože ich úspech a povesť sa do značnej miery spoliehali na súhlas a sponzorstvo más.