Kultúrne rozdiely: Francúzske hudobné tradície a vkus sa výrazne líšili od tých nemeckých, kde Wagnerova hudba našla uznanie. Francúzske publikum bolo zvyknuté na opery s ľahšími melódiami, jednoduchšími harmonickými štruktúrami a konvenčnejšími hudobnými formami. Wagnerove zložité orchestrálne textúry, chromatickosť a leitmotívová technika boli pre francúzske cítenie považované za príliš radikálne a nemelodické.
Národná rivalita: Obdobie spojené s premiérou filmu „Tannhäuser“ bolo poznačené zvýšeným napätím medzi Francúzskom a Nemeckom. Tieto dva národy boli nedávno vo vojne a nevraživosť pretrvávala. Wagnerovo spojenie s nemeckou kultúrou a jeho povesť hudobného inovátora spojeného s nemeckým nacionalizmom vyvolali u francúzskeho publika vlastenecký odpor.
Baletná kontroverzia: Pobúrenie vyvolalo zaradenie baletnej scény do druhého dejstva „Tannhäuser“. Scénu, v ktorej vystupovali sporo odetí tanečníci a bola vnímaná ako prehnaná, mnohí francúzski diváci považovali za nevhodnú a neúctivú. Počas tohto úseku vypukli protesty a situácia bola čoraz chaotickejšia.
Opozícia voči Wagnerovým teóriám: Wagnerove spisy a teórie o hudbe, ktoré zdôrazňovali Gesamtkunstwerk (celkové umelecké dielo) a nadradenosť hudby nad textom, boli tiež predmetom kritiky vo Francúzsku. Francúzski kritici a hudobníci jeho prístup odmietli a považovali ho za porušenie tradičných operných konvencií.
Súperiace hudobné frakcie: Parížska hudobná scéna bola rozdelená medzi zástancov tradičnej francúzskej opery a zástancov novších trendov. Wagnerova hudba predstavovala zásah do etablovanej hudobnej krajiny a konzervatívne frakcie v parížskom opernom svete ho považovali za hrozbu. To prispelo k nepriateľstvu namierenému voči „Tannhäuserovi“.
Zlá adaptácia :Za zmienku tiež stojí, že francúzska úprava libreta nemala veľký ohlas. Preklad bol kritizovaný za nízku kvalitu a niektorí mali pocit, že nevystihuje podstatu Wagnerovho pôvodného textu.
Kombinácia kultúrnych rozdielov, národnostnej rivality, vnímaných umeleckých excesov a odporu voči Wagnerovým hudobným inováciám viedla k búrlivému prijatiu „Tannhäusera“ v Paríži. Napriek negatívnym ohlasom pri premiére si opera odvtedy získala širšie uznanie a dnes je uznávaná ako jedno z významných Wagnerových diel.