1. Zosilnené výrazy :Veľkosť gréckeho divadla často sťažovala divákom vidieť výrazy tváre hercov. Masky tieto výrazy zveličili, vďaka čomu boli viditeľné z každej časti divadla.
2. Rozlíšenie postáv :Masky pomáhali rozlišovať medzi rôznymi postavami, čo bolo obzvlášť dôležité, pretože herci často hrali viacero úloh v jednej hre.
3. Identifikácia postáv :Masky poskytli publiku vizuálne informácie o veku postavy, sociálnom postavení, pohlaví a emocionálnom stave.
4. Zobrazenie pohlavia :V starovekom Grécku ženy nesmeli vystupovať na javisku, a tak mužskí herci nosili masky, aby stvárnili ženské postavy.
5. Symbolizmus :Masky sa často používali na sprostredkovanie abstraktných myšlienok alebo nadprirodzených bytostí, ako sú bohovia alebo bohyne.
6. Akustika :Masky mali zabudované rezonátory, ktoré zosilňovali hlasy hercov a zaisťovali, že ich bude počuť v celom divadle.
7. Efekt zjednotenia :Nosenie masiek vytvorilo medzi hercami pocit uniformity a anonymity a presunulo dôraz z jednotlivých účinkujúcich na kolektívne rozprávanie.
Používanie masiek v gréckom divadle bolo neoddeliteľnou súčasťou divadelného zážitku, čo umožnilo väčší dramatický výraz, rozvoj postavy a zapojenie publika.