1. Východ slnka:Keď sa Rómeo prebúdza, vidí svetlo vychádzajúceho slnka a vyjadruje svoj údiv nad jeho krásou. Prirovnáva slnko k Júlii a hovorí:"To je východ a Júlia je slnko." Tieto snímky naznačujú, že Rómeo vidí Júliu ako žiarivú a životodarnú prítomnosť, rovnako ako slnko.
2. Svetlo a tma:Romeo pokračuje vo svojom opise východu slnka, pričom stavia do protikladu „jocund day“ s „nočné sviečky dohoreli“. Tento kontrast zvýrazňuje prechod z temnoty noci, ktorá symbolizuje ich tajné spojenie, do jasu dňa, ktorý predstavuje ich novonájdenú lásku.
3. Obrázky vtákov:Júlia používa obrázky vtákov na vyjadrenie svojej túžby po Rómeovi. Prirovnáva ho k „slávikovi“, ktorého sladká pieseň napĺňa noc. Hovorí o ňom aj ako „môj pane, moja láska, môj priateľ“ a oslovuje ho „deň v noci“ a „mesiac v tme“. Tieto obrázky vyjadrujú jej hlbokú náklonnosť k nemu a jej túžbu, aby bol vždy s ňou.
4. Láska ako liek:Rómeo, keď videl Júliu prebudenú, vyjadruje svoj obdiv a hovorí o nej ako o svojom „lieku“. Hovorí:"Ó, moja láska, moja žena! Smrť, ktorá nasala med tvojho dychu, ešte nemá moc nad tvojou krásou. Nie si porazená, znak krásy je ešte karmínový v tvojich perách a na tvojich lícach." a bledá zástava smrti tam nevisí." Tieto riadky naznačujú, že Romeo verí, že Júliina prítomnosť, dokonca aj v smrti, mu prináša útechu a uzdravenie, ako liek.
5. Nadčasová láska:Rómeo aj Júlia vo svojich prejavoch zdôrazňujú trvalú povahu svojej lásky. Vyjadrujú svoju ochotu čeliť akýmkoľvek výzvam alebo prekážkam, ktoré sa im postavia do cesty, a tvrdia, že ich láska nikdy nevyprchá. Tento pocit nadčasovej lásky sa odráža v obrazoch, ktoré používajú, ako je vychádzajúce slnko, slávičia pieseň a kontrast medzi svetlom a tmou.
Tieto obrázky vytvárajú nielen vizuálne bohatú a symbolickú atmosféru, ale sprostredkúvajú aj intenzívnu vášeň a oddanosť, ktorú Rómeo a Júlia zdieľajú, vďaka čomu je ich milostný príbeh jedným z najikonickejších v literatúre.