1. Nastavenie atmosféry :Použitie obrazov čarodejníc v kotlíkovej scéne účinne vytvára desivú a nadprirodzenú náladu hry. Shakespeare používa živý jazyk na opis ingrediencií, ktoré čarodejnice hádžu do kotla, čím vyvoláva pocit tajomna a nadpozemskosti. Obrazy „filé hada, šupiny draka“ a „vlny netopiera“ prispievajú k temnej a zlovestnej atmosfére a pripravujú pôdu pre nasledujúce proroctvá.
2. Vytváranie vizuálov prostredníctvom slov :Vzhľadom na obmedzené javiskové umenie alžbetínskej éry sa čarodejnice využívajúce snímky stáva mocným nástrojom na vytváranie vizuálnych obrazov v mysliach publika. Detailné opisy konania čarodejníc a ingrediencie, ktoré používajú, podnecujú predstavivosť divákov a umožňujú im vizualizovať scénu, akoby sa odohrávala pred ich očami.
3. Symbolizmus a alegória :Shakespeare používa obraznosť v kotlíku čarodejníc na vyjadrenie hlbších symbolických významov. Prísady predstavujú rôzne aspekty Macbethovho charakteru a činov, ako sú jeho ambície, klamstvo a vina. Použitím symbolického jazyka pozýva Shakespeare divákov, aby interpretovali tieto obrazy a nakreslili súvislosti medzi nimi a témami hry.
4. Zvýšenie napätia a neistoty :Obrazy použité v proroctve čarodejníc zvyšujú napätie a neistotu deja. Nejednoznačná a záhadná povaha ich predpovedí vytvára pocit nepokoja a očakávania, vďaka čomu je publikum zvedavé, čo prinesie budúcnosť Macbetha a ostatným postavám.
5. Účasť a zapojenie publika :Použitie živých obrazov v čarodejníckej scéne umožňuje divákom aktívne sa podieľať na divadelnom zážitku. Zapojením ich predstavivosti a pozvaním na vizualizáciu udalostí Shakespeare podporuje silnejšie spojenie medzi hercami na javisku a publikom.
6. Spojenie s alžbetínskymi presvedčeniami :Alžbetínske publikum bolo hlboko ovplyvnené poverami a vierou v nadprirodzeno. Obrazy na scéne čarodejníc rezonovali s ich kultúrnym kontextom, vďaka čomu bola hra ešte pôsobivejšia a pútavejšia pre vtedajšie publikum.
Záverom možno povedať, že čarodejnice používajú obraznosť v prvej scéne, dejstve IV „Tragédie Macbetha“ v kontexte alžbetínskeho divadla. Umožňuje dramatikovi vytvoriť podmanivú atmosféru, sprostredkovať hlbšie významy prostredníctvom symboliky, zvýšiť napätie, podporiť účasť publika a preniknúť do kultúrneho presvedčenia alžbetínskej éry, a to aj napriek obmedzeniam javiska 当时的.