V starovekom Grécku nesmeli ženy vystupovať v divadelných predstaveniach. Bolo to spôsobené kombináciou kultúrnych presvedčení a sociálnych noriem, ktoré obmedzovali úlohy žien v spoločnosti. V starogréckej spoločnosti dominovali muži a verilo sa, že ženy by sa mali primárne sústrediť na domáce povinnosti. Okrem toho existovala obava, že účasť žien v divadle môže narúšať verejný poriadok.
Počas prvých storočí kresťanstva mali ženy tiež zakázané hrať v hrách. Čiastočne to bolo spôsobené vplyvom raného kresťanského učenia, ktoré považovalo roly žien na verejnosti za potenciálne rušivé alebo nemorálne. Okrem toho mala cirkev v tomto období významnú kontrolu nad kultúrnymi aktivitami a odrádzala ženy od účasti na umeleckých snahách.
V niektorých kultúrach boli obmedzenia ženských výkonov postupne zrušené. V stredoveku napríklad ženy začali vystupovať v náboženských drámach a mysterióznych hrách. Tieto predstavenia sa však často obmedzovali na špecifické prostredie a nerozšírili sa do širšieho divadelného sveta.
Až obdobie renesancie umožnilo ženám výraznejšie vystupovať na javisku. Bolo to spôsobené niekoľkými faktormi, vrátane rastúceho vplyvu humanistických ideálov, ktoré kládli väčšiu hodnotu na individuálny talent a kreativitu. Okrem toho vzostup profesionálnych divadelných spoločností a rastúca popularita hier v dvornom prostredí poskytli ženám nové príležitosti na vystupovanie.
V 17. storočí boli ženy v mnohých častiach Európy viac akceptované ako profesionálne herečky. Stále však čelili určitým obmedzeniam a obmedzeniam, napríklad boli obmedzené na určité úlohy a často dostávali nižší plat ako ich mužskí kolegovia.
Celkovo možno povedať, že dôvody, prečo ženám bola odopretá možnosť hrať v hrách, sa líšili v rôznych kultúrach a obdobiach a bolo to výsledkom prevládajúcich spoločenských noriem, náboženských presvedčení a kultúrnych postojov k úlohám žien v spoločnosti. Postupom času sa však účasť žien v divadle postupne zvyšovala, čo viedlo k väčšiemu uznaniu ich talentu a prínosu pre divadelné umenie.