Po prijatí proroctva od čarodejníc sa však Macbethova postava začne meniť. Stáva sa čoraz ambicióznejším a poháňa ho túžba po moci. Je ochotný spáchať násilné činy a zrady, aby dosiahol svoje ciele. Macbeth sa stáva tyranským a bezohľadným a jeho činy ničia nielen jeho, ale aj životy ľudí okolo neho.
Jedným z určujúcich aspektov Macbethovho charakteru je jeho vina a výčitky svedomia. Po zavraždení Duncana ho zaplaví pocit viny a hrôzy. Zažíva nočné hrôzy, halucinácie a iné príznaky emocionálneho a psychického utrpenia. Macbethove vnútorné boje odrážajú vnútorný konflikt medzi jeho túžbou po moci a vedomím, že to, čo urobil, je morálne nesprávne.
Napriek svojej krutosti a bezohľadnosti sa Macbeth ukazuje aj ako sympatická postava. Trápi ho jeho vina a uvedomuje si hrozné následky svojich činov. Občas vyjadruje ľútosť a túžbu oslobodiť sa od bremena svojich činov. Táto komplexnosť dodáva jeho postave hĺbku a robí z neho viac než len jednorozmerného záporáka.
Záverom možno povedať, že Macbeth je psychologicky komplexná a dobre vyvinutá postava, ktorej premena z lojálneho bojovníka na skorumpovaného tyrana je ústredným bodom tém a zápletky hry. Jeho zostup do temnoty a jeho boj s vinou odrážajú ničivú silu ambícií a chamtivosti a zanechávajú na publiku trvalý vplyv.