- Obsadenie výlučne mužmi: Ženy v alžbetínskom Anglicku nesmeli vystupovať na javisku, a tak všetky ženské úlohy hrali muži. To viedlo k vývoju špecializovanej hereckej techniky známej ako „chlapčenskí herci“, ktorí boli od mladého veku trénovaní na hranie ženských postáv.
- Prepracované kostýmy: Alžbetínske divadlo bolo známe svojimi honosnými kostýmami, ktoré často odrážali spoločenské postavenie a bohatstvo postáv. Kostýmy boli často vyrobené z drahých látok a zdobené zložitými výšivkami, šperkami a inými ozdobami.
- Minimálne skupiny: Alžbetínske javiská boli zvyčajne holé, s malou alebo žiadnou scenériou. Čiastočne to bolo spôsobené tým, že divadlá boli často dočasné stavby a bolo nepraktické stavať komplikované kulisy. Použitie minimálnych scén však umožnilo väčšiu flexibilitu pri inscenovaní a povzbudilo divákov, aby využili svoju predstavivosť na vytvorenie scény.
- Účasť publika: Alžbetínske publikum bolo často veľmi hlasné a interaktívne. Hercov povzbudzovali, bučali a hecovali a dokonca niekedy hádzali veci na javisko. Táto úroveň účasti publika pomohla vytvoriť pocit komunity a vzrušenia v divadle.
- Improvizácia: Od alžbetínskych hercov sa očakávalo, že budú vedieť improvizovať a reagovať na reakcie publika. To viedlo k veľkej miere spontánnosti a kreativity vo vystúpeniach.
- Lekcie morálky: Mnoho alžbetínskych hier bolo napísaných na poučenie o morálke. Tieto hry často skúmali témy ako láska, česť, zrada a pomsta. Lekcie, ktoré tieto hry vyučovali, boli relevantné pre život divákov a pomohli formovať morálne hodnoty alžbetínskej spoločnosti.