1. Kultúrne a sociálne presvedčenie :V starogréckej spoločnosti boli ženy považované za menejcenné ako muži a očakávalo sa od nich, že budú dodržiavať prísne spoločenské roly. Herectvo bolo vnímané ako povolanie, ktoré si vyžadovalo telesnosť, expresívnosť a emocionálnu hĺbku, ktoré sa považovali za neženské a nevhodné na zobrazovanie žien na javisku.
2. Náboženské a mytologické vplyvy :V ich divadle zohralo významnú úlohu grécke náboženstvo a mytológia. Mnohé divadelné predstavenia čerpali z gréckych mýtov, ktoré často predstavovali mužské postavy ako hrdinov, bojovníkov a bohov. Bolo zvykom, že tieto úlohy stvárňovali muži kvôli ich spojeniu so silou, mocou a mužnosťou.
3. Ženské postavy v podaní mužských hercov :Namiesto toho, aby ženy hrali ženské úlohy, grécke divadlo využívalo mužských hercov na zobrazovanie žien. Títo herci často nosili masky a kostýmy, aby predstavovali ženské postavy. Táto prax umožnila väčšiu všestrannosť a rozmanitosť v predstaveniach, keďže mužskí herci mohli presvedčivo hrať mužské aj ženské roly.
4. Právne obmedzenia :V niektorých gréckych mestských štátoch, ako sú Atény, mali ženy zákonný zákaz účinkovať v divadelných predstaveniach. Tieto zákony boli zakorenené v tradičných rodových rolách a spoločenských normách tej doby, ktoré diktovali, že ženy by sa nemali zapájať do verejných vystúpení alebo iných aktivít, ktoré by mohli upútať pozornosť a kontrolu.
5. Sociálne tabu a konvencie :V starogréckej spoločnosti prevládala rodová segregácia, najmä medzi vyššími triedami. Bolo považované za spoločensky neprijateľné, aby sa ženy objavovali na javisku pred zmiešaným publikom, pretože by to potenciálne mohlo viesť k nevhodnému správaniu a narušeniu spoločenského poriadku.
Je dôležité poznamenať, že tieto obmedzenia boli súčasťou kultúrneho a historického kontextu starovekého Grécka a neodrážajú hodnoty a praktiky súčasnej spoločnosti. Dnes divadlá po celom svete vítajú účinkujúcich všetkých pohlaví a ženy majú rovnaké príležitosti zúčastňovať sa a vynikať v divadelnom umení.