1. Zosilnenie emócií: Masky pomáhali zveličovať emócie a výrazy postáv. V čase bez divadelného osvetlenia alebo vysoko sofistikovaných scénických remesiel umožňovali masky hercom efektívne sprostredkovať pocity a reakcie.
2. Výrazná charakteristika: Masky pomohli vizuálne odlíšiť postavy. Herci mohli nosiť rôzne masky, aby mohli stvárniť rôzne úlohy, čo uľahčilo divákom sledovať dej uprostred refrénu a obmedzených scén.
3. Jednota a symbolika: Masky pomohli vytvoriť jednotu medzi hercami ako členmi zboru a vytvoriť pocit anonymity. Tiež niesli symbolické významy, ktoré rezonovali s témami a konfliktmi hry.
4. Transformácia roly: V gréckom divadle herci často stvárňovali viacero postáv v tej istej hre. Jednoduchou výmenou masiek mohli herci plynule prechádzať z jednej roly do druhej.
5. Spoločenský význam: Masky umožnili hercom skúmať sociálne relevantné témy a zobrazovať spoločenské hierarchie. V kontexte Oidipa masky umožnili hercom preskúmať dynamiku moci a tragický pád hlavného hrdinu.
6. Náboženské podtóny: Grécke divadlo malo náboženské korene a verilo sa, že masky majú božský význam. Spojili hry s rituálmi, mýtmi a bohmi, čím vytvorili pohlcujúcu a rituálnu atmosféru.
7. Väčší než životná prítomnosť: Masky pomohli vyvolať pocit vznešenosti a zvýšili dramatický efekt. Vďaka nim sa postavy javili ako nadživotné, čím sa zvýšila ich autorita a vplyv na príbeh.
8. Zastúpenie pohlavia: V starovekom Grécku ženské úlohy často hrali mužskí herci. Masky uľahčili zobrazovanie ženských postáv a skúmanie rodovej dynamiky.
Použitie masiek v Oidipovi zohralo zásadnú úlohu pri zlepšovaní diváckeho zážitku a sprostredkovaní zložitých príbehov a morálnych lekcií, ktoré sú v hre vlastné.