Tu je dôvod:
* Hamlet uvažuje o samovražde, napriek tomu sa hlboko bojí smrti. Smrť opisuje ako „neobjavenú krajinu, z ktorej sa nevracia žiadna cestujúci“, čo naznačuje, že sa bojí neznámeho. To vytvára iróniu, pretože uvažuje o ukončení svojho života, ale obáva sa, čo leží za ním.
* Hovorí o „popruhoch a šípoch poburujúceho šťastia“, ktoré sa javia ako odkaz na bolesť a utrpenie, ktoré trvá. K jeho utrpeniu však prispieva aj Hamletova nečinnosť a nerozhodnosť. Je obeťou svojej vlastnej neschopnosti konať.
* Predstavuje smrť ako „spánok“, naznačujú, že je to pokojný a pokojný stav. V skutočnosti je však Hamlet hlboko znepokojený a jeho neschopnosť konať vedie k veľkému množstvu duševných a emocionálnych úzkosti.
Celá soliloquy je plná tejto dramatickej irónie, kde Hamletove slová kontrastujú s realitou jeho situácie a vytvárajú pocit napätia a zložitosti.
Toto je len jeden príklad a počas hry existuje mnoho ďalších prípadov irónie. Hamlet je majstrom irónie a jeho použitie pomáha skúmať témy podvodu, pomsty a ľudského stavu.