1. Vylepšiť humor:
* podvedomý vplyv: Zvuk smiechu môže byť nákazlivý, čo by divákom prinútilo smiať sa, aj keď by si vtip nenašiel vtipný sám.
* Sociálne narážky: Smiech môže publiku signalizovať, že niečo má byť zábavné, aj keď sám vtipe nie je zvlášť šikovný.
2. Maskovať trápne ticho:
* výplň: Môže zakryť medzery v dialógu alebo scénach, ktoré by sa inak mohli cítiť nepohodlne.
* Správa času: Môže pomôcť udržať konzistentné tempo a rytmus pre show.
3. Vytvorenie pocitu intimity a spojenia:
* Zdieľané skúsenosti: Smiech môže podporovať zmysel pre komunitu a zdieľať pobavenie medzi publikom a postavami na obrazovke.
* Emocionálna odpoveď: Zvuk smiechu môže u divákov vyvolať pozitívnu emocionálnu reakciu, vďaka čomu sa cítia viac zapojení a spojení s prehliadkou.
4. Poskytnúť pocit ubezpečenia:
* Odpoveď vedenia diváka: Môže poskytnúť sprievodcu pre reakciu diváka, najmä pre komédie, ktoré sa spoliehajú na komediálne načasovanie a prehnané reakcie.
* Dôvera v humor: Prítomnosť konzervovaného smiechu môže vytvoriť pocit istoty, že prehliadka je zábavná, aj keď divák to osobne nepovažuje za zábavné.
Kritiky konzervovaného smiechu:
* umelosť: Mnoho ľudí považuje konzervovaný smiech neúprosný a rušivý, pretože neodráža skutočné reakcie na humor.
* Manipulácia: Dá sa to považovať za manipulatívnu taktiku, ktorá sa používa na nútenie divákov, aby sa smiali, aj keď materiál nie je zvlášť zábavný.
* Zmenší humor: Spoliehanie sa na konzervovaný smiech môže viesť k poklesu kvality písania a vtipov, pretože autori sa môžu spoliehať na trať, aby prepravili humor.
Zatiaľ čo konzervovaný smiech je kontroverznou praxou, jeho používanie sa stalo bežnou praxou v televízii, najmä v situačných komédiách. Je naďalej predmetom diskusie a diskusie, s podporovateľmi aj detektívmi.