1. Slovné hry a slovné hračky:
Shakespeare umne využíval slovné hry, kde slová s viacerými významami vytvárali vrstvy humoru. Využitím nejednoznačnosti jazyka vytvoril dômyselné dialógy, ktoré bavili divákov svojej doby a bavia ich aj dnes.
2. groteska:
V Shakespearových hrách sa výrazne objavuje fraškovitý humor. Postavy sa zapájajú do fyzických gagov, nedorozumení a komických situácií, ktoré dodávajú inscenáciám ľahkosť a smiech. Ku komediálnej atmosfére prispievajú prvky pratfallov, prevlekov a pomýlených identít.
3. Humor poháňaný postavami:
Mnohé zo samotných Shakespearových postáv slúžia ako zdroje humoru. Ich výstrednosti, vrtochy a vtipné povahy poháňajú komediálne zápletky. Postavy ako Falstaff, Bottom a Sir Andrew Aguecheek sú hlavnými príkladmi tejto techniky.
4. Paródie a satira:
Shakespeare použil paródiu a satiru na to, aby si zosmiešnil súčasné postavy, spoločenské normy a literárne konvencie. Preháňaním a zosmiešňovaním spoločenských konvencií ponúkal prostredníctvom svojich hier vtipný spoločenský komentár.
5. Vtipný žartovný a odídenec:
Dômyselné výmeny medzi postavami, ktoré sa vyznačujú slovnou hračkou a pohotovým vtipom, prispeli k typickému Shakespearovmu štýlu humoru. Postavy sa slovne hádali, často si vymieňali urážky a šikovné poznámky, čím scénam dodávali komediálnu energiu.
Celkovo Shakespeare majstrovsky namiešal do svojich hier rôzne formy humoru a vytvoril tak ucelené divadelné zážitky. Vtipné prvky jeho diela zabezpečili jeho trvalú popularitu a relevantnosť medzi kultúrami a generáciami.