2. Situačná irónia: Abigail obviňuje iných nevinných ľudí z čarodejníctva, aby odvrátili pozornosť od jej vlastnej aféry s Johnom Proctorom, pričom ironicky obviňuje ostatných z rovnakého zločinu, ktorý spáchala ona.
3. Slovná irónia: V 2. akte Abigail predstiera, že ju trápia duchovia a obviňuje Mary Warrenovú z čarodejníctva. Mary protestuje, že Abigail klame, ale Abigail odpovie:"Dúfam, že nepochybuješ o mojom úsudku." Je to ironické, pretože Abigail je tá, ktorá v skutočnosti klame, a obviňuje Mary z klamstva.
4. Vesmírna irónia: Nevinné postavy v hre, ako John Proctor a Rebecca Nurse, sú nakoniec potrestané, zatiaľ čo vinné postavy, ako Abigail a Thomas Putnam, môžu utiecť. Je to ironické, pretože je to v rozpore s našimi očakávaniami spravodlivosti a morálky.
5. Historická irónia: Salemské čarodejnícke procesy boli založené na skutočných udalostiach, ktoré sa odohrali v roku 1692. Hru však napísal Arthur Miller v roku 1953, počas McCarthyho éry. Millerova hra je alegóriou McCarthyho éry a využíva procesy s čarodejnicami v Saleme, aby komentovala nebezpečenstvo masovej hystérie a zneužívania moci.