Zákon Bland-Allison vyžadoval, aby ministerstvo financií nakupovalo striebro v hodnote 2 až 4 milióny dolárov každý mesiac za trhovú cenu. Striebro by sa potom razilo na strieborné doláre, pričom každý strieborný dolár by obsahoval 412,5 zrniek čistého striebra. Zákon tiež oprávňoval ministerstvo financií na predaj strieborných mincí do výšky 2 miliónov dolárov každý mesiac.
Bland-Allisonov zákon mal niekoľko vplyvov na ekonomiku Spojených štátov. Po prvé, zvýšila ponuku peňazí v obehu, čo viedlo k rastu cien. Po druhé, prispelo to k poklesu hodnoty strieborného dolára v porovnaní so zlatým dolárom. Po tretie, viedlo to k obchodnému deficitu, keďže sa do USA doviezlo viac striebra, ako sa vyviezlo.
Zákon Bland-Allison bol od začiatku kontroverzný. Kritici zákona tvrdili, že je inflačný a že by prospel výrobcom striebra na úkor iných priemyselných odvetví. Zákon bol nakoniec zrušený v roku 1890 a Spojené štáty americké prijali zlatý štandard.