Pred banketom Macbeth zariadil, aby Banquo a jeho syn Fleance boli zavraždení. Tento akt zrady odhaľuje Macbethovu manipulatívnu povahu a túžbu po moci. Keď Macbeth zdvihne svoj pohár a predloží Banquovi prípitok, publikum si je vedomé, že Banquo už nie je prítomný kvôli Macbethovmu podvodu.
Irónia spočíva v tom, že Macbeth verejne ctí a chváli Banqua a zároveň je strojcom jeho blížiaceho sa zániku. Macbethov prípitok sa stáva fasádou, ktorá má skryť jeho skutočné úmysly, čím scéne pridáva vrstvu klamstva a pokrytectva.
Okrem toho sa počas banketu objaví duch Banquo, ktorý je viditeľný iba pre Macbetha. Tento nadprirodzený prvok ešte viac zdôrazňuje iróniu situácie, keď sa pred ním prejavuje Macbethova vina a paranoja, zatiaľ čo sa snaží zachovať vonkajší vzhľad normálnosti.
Prípitok Banquovi slúži ako komentár k Macbethovým vnútorným bojom a nesúladu medzi jeho činmi a verejnou osobnosťou. Podčiarkuje tragické následky jeho rozhodnutí a vyzdvihuje ironickú povahu jeho pádu.