1. Prekvapenie: Vtipy sa pri vytváraní humoru často spoliehajú na prvok prekvapenia alebo neočakávaného zvratu. Dá sa to dosiahnuť rozvrátením očakávaní, hrou so slovíčkami alebo pojmami alebo použitím irónie.
2. Relevancia: Dobrý vtip často súvisí so skúsenosťami, znalosťami alebo záujmami publika. Keď vtip prenikne do zdieľaných kultúrnych odkazov alebo univerzálnych ľudských skúseností, môže vytvoriť silnejšie spojenie s publikom.
3. Načasovanie: Podanie vtipu môže byť rozhodujúce. Pozastavenie pre dramatický efekt, zdôraznenie určitých slov a kontrola rytmu vtipu môže zvýšiť jeho komediálny účinok.
4. Výstižnosť: Vtipy sú zvyčajne krátke a vecné. Mali by byť dostatočne stručné, aby sa nenaťahovali a zachovali prvok prekvapenia.
5. Originalita: Zatiaľ čo mnohé vtipy stavajú na existujúcich formátoch, pridanie osobného kontaktu alebo jedinečnej perspektívy môže vtip vyniknúť.
6. Hra so slovom: Vtipy často využívajú slovné hračky, ako sú slovné hračky, dvojité slová alebo chytré kombinácie slov. Tie môžu vytvárať vtipné efekty prostredníctvom neočakávaného alebo vtipného použitia jazyka.
7. Sebapodceňovanie: Vtipy, ktoré zahŕňajú žartovanie zo seba samého alebo uznanie osobných nedostatkov, môžu byť roztomilé a príbuzné.
8. Kultúrny kontext: Vtipy môžu tiež čerpať humor zo špecifických kultúrnych odkazov, sociálnych postrehov alebo politickej satiry. Tieto vtipy sa spoliehajú na to, že publikum dobre pozná kontext, aby ocenilo humor.
9. Rozprávanie: Vtipy môžu byť štruktúrované ako príbehy alebo anekdoty, ktoré vychádzajú z pointy. Tieto typy vtipov často vytvárajú pocit očakávania a na konci uspokojujúcu odmenu.
Celkovo dobrý vtip spája prvky prekvapenia, relevantnosti, načasovania, výstižnosti, originality a často sa pohráva s jazykovými či kultúrnymi odkazmi spôsobom, ktorý pobaví divákov.