Jednou z najvýraznejších čŕt Mudimbeho tvorby je jej tón nejednoznačnosti a neistoty. Tento tón odráža Mudimbeho vlastné komplexné a jemné chápanie africkej identity a histórie. Mudimbe kritizuje zjednodušujúce a esencialistické predstavy o africkej identite, ktoré často propagujú západní aj africkí vedci. Namiesto toho argumentuje za chápanie africkej identity ako niečoho, čo je neustále v pohybe a transformácii.
Mudimbeho tvorba je charakteristická aj silným zmyslom pre nádej a optimizmus. Napriek výzvam, ktorým Afrika čelila, Mudimbe verí, že kontinent má svetlú budúcnosť. Tvrdí, že Afrika môže prekonať svoje výzvy čerpaním vlastných kultúrnych zdrojov a vytváraním nových a inovatívnych foriem poznania a vyjadrovania.
Mudimbeho práca mala hlboký vplyv na africké myslenie a učenie. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších afrických filozofov dvadsiateho storočia a jeho dielo naďalej čítajú a študujú vedci z celého sveta.