Tí, ktorí považujú koniec za povznášajúci a potešujúci, poukazujú na skutočnosť, že zbližuje dvoch hlavných hrdinov, Raymonda a Charlieho. Na začiatku filmu je Raymond vykreslený ako takmer emocionálne nedosiahnuteľný, zatiaľ čo Charlie je sebestredný a zaujatý svojimi vlastnými problémami. Na konci filmu si však vytvorili skutočné a trvalé puto a Charlie si začal vážiť jedinečné dary svojho brata. Okrem toho je Raymond schopný nájsť mieru mieru a šťastia v skupinovom dome, kde je umiestnený.
Tí, ktorí považujú koniec za horkosladký alebo depresívny, na druhej strane poukazujú na skutočnosť, že nie je jasné, či toto novo nájdené puto bude stačiť na udržanie Raymonda a Charlieho z dlhodobého hľadiska. Raymond stále bojuje so svojím autizmom a pravdepodobne bude vždy potrebovať určitú úroveň starostlivosti, zatiaľ čo Charlie má zaneprázdnený a náročný život, ktorý mu môže sťažiť trávenie veľa času so svojím bratom. Skupinový domov, kde je Raymond umiestnený, je navyše zobrazený ako skôr sterilné a neosobné prostredie.
Koniec Rain Mana je v konečnom dôsledku vecou osobnej interpretácie a neexistuje jediná správna alebo nesprávna odpoveď. Je to však nepochybne podnetný a emocionálne silný koniec, ktorý zanecháva v divákoch trvalý dojem.