* Boli aktívnymi účastníkmi predstavenia. Hercov povzbudzovali, bučali a hecovali. Na javisko hádzali aj veci, ako jedlo, mince a dokonca aj mŕtve zvieratá.
* Pomohli vytvoriť atmosféru predstavenia. Ich reakcie na hru by ovplyvnili výkon hercov. Ak by sa napríklad publikum smialo, herci by s väčšou pravdepodobnosťou zahrali komédiu. Ak by publikum bučalo, herci by s väčšou pravdepodobnosťou zahrali drámu.
* Boli to rozhodcovia úspechu. Ak by sa divákom hra nepáčila, rýchlo by ju stiahli z javiska. Ak by sa divákom hra páčila, často by sa hrala mesiace alebo dokonca roky.
Publikum bolo skrátka nevyhnutnou súčasťou alžbetínskeho divadla. Bez nich by hry neboli ani zďaleka také úspešné.
Tu je niekoľko konkrétnych príkladov interakcie publika s alžbetínskymi hrami:
* V jednom predstavení hry „Hamlet“ bol herec, ktorý hrá ducha, taký presvedčivý, že publikum skutočne kričalo a utieklo z divadla.
* V inom predstavení hry „Macbeth“ herec v hlavnej úlohe natoľko rozzúril divákov, že po ňom hádzali zhnité ovocie a zeleninu.
* V jednom predstavení hry „Skrotenie zlej ženy“ herec hrajúci Petruchio skutočne porazil herečku hrajúcu Katherine na javisku. Diváci boli tak šokovaní a zdesení, že požadovali zastavenie hry.
Toto je len niekoľko príkladov mnohých spôsobov interakcie publika s alžbetínskymi hrami. Ich reakcie na hry pomohli vytvoriť atmosféru vzrušenia a chaosu, ktorá bola pre túto éru divadla jedinečná.