Na začiatku kapitoly sa Holden cíti stratený a sám. Premýšľa o tom, ako veľmi nenávidí takmer všetko vo svojom živote. Rozmýšľa aj nad tým, ako nechce vyrásť. Je v parku a má pocit, že všetko sleduje z diaľky, akoby nebol jeho súčasťou. Je to pocit osamelosti.
Potom však uvidí kolotoč a všetko sa zmení. Pribehne a sadne na koňa a na pár minút je úplne šťastný. Nemyslí na nič iné, len si užíva daný moment.
Scéna s kolotočom je dôležitá, pretože ukazuje, že Holden nie je taký cynický a unavený, ako sa snaží naznačovať. Je schopný cítiť radosť a šťastie, dokonca aj uprostred svojej bolesti a zmätku. Ukazuje tiež, že Holden je v mnohých smeroch ešte dieťa a stále sa snaží nájsť svoje miesto vo svete.