Na jednej strane Shakespearove spisy preukazujú vysokú úroveň ambícií a remeselnej zručnosti, čo naznačuje, že možno túžil po uznaní a pochvale za svoju prácu. Pri zostavovaní svojich hier dával veľký pozor, často ich viackrát revidoval a hlboko chápal ľudskú povahu a dynamiku moci. Shakespeare si navyše uvedomoval potenciál divadla ako média na sprostredkovanie hlbokých posolstiev a zapojenie publika, čo naznačuje, že možno chcel svojou prácou osloviť široké publikum.
Na druhej strane, Shakespearovi súčasníci nie vždy oceňovali jeho prácu v takej miere, v akej dúfal. Počas svojho života bol známy predovšetkým ako herec a dramatik pre populárnu scénu, a nie ako literárna postava. Až po jeho smrti sa jeho diela začali kanonizovať a považovať za veľkú literatúru.
Navyše, Shakespeare sa počas svojho života nesnažil o vydanie svojich hier a niektoré z jeho diel boli publikované posmrtne alebo bez jeho povolenia. To môže naznačovať, že sa príliš nestaral o zachovanie svojej povesti alebo zabezpečenie svojej dlhodobej slávy.
Celkovo je možné, že Shakespeare mal určitú túžbu po sláve a uznaní, ale jeho motivácia bola pravdepodobne komplexná a mnohostranná. Hoci mal určite talent a ambície dosiahnuť renomé, mohol mať aj iné priority, ako napríklad zarábanie na živobytie, potešenie publika alebo vyjadrenie svojej kreativity, ktoré mali prednosť pred samotnou honbou za slávou.