Keď som vystúpil z lietadla na medzinárodnom letisku Ninoy Aquino, okamžite ma zasiahla pulzujúca energia Manily. Mesto bolo plné ruchu, ľudia sa ponáhľali, autá trúbili a predavači predávali svoj tovar na každom rohu. Ako Newyorčanka som bola zvyknutá na zhon mestského života, no Manila vyzerala byť na úplne inej úrovni.
Dostal som sa do Tondo, husto obývanej štvrte Manily, ktorá je známa rušným pouličným životom a bohatou históriou. Keď som prechádzal úzkymi uličkami, bol som ohromený pamiatkami, zvukmi a vôňami mesta. Vzduch bol naplnený vôňou pouličného jedla, zvukom hudby, ktorá sa ozývala z obchodov, a štebotaním ľudí, ktorí sa venujú svojmu každodennému životu.
Zastavil som sa, aby som obdivoval farebné nástenné maľby, ktoré zdobili steny budov, zobrazujúce výjavy z filipínskej kultúry a histórie. Ľudia, s ktorými som sa stretol, boli priateľskí a prívetiví, dychtivo sa podelili o svoje príbehy a postrehy zo života v Tondo. Obzvlášť ma ohromil zmysel pre komunitu a odolnosť, ktorý akoby prenikal do okolia.
Napriek zjavnej chudobe a výzvam, ktorým obyvatelia Tonda čelili, bol v komunite nepopierateľný pocit hrdosti a radosti. Zdalo sa, že ľudia majú veľkú radosť z jednoduchých vecí v živote a bol tam hmatateľný pocit spolupatričnosti. Obzvlášť na mňa zapôsobila sila a odhodlanie žien v Tondo, z ktorých mnohé boli slobodné matky, ktoré tvrdo pracovali, aby uživili svoje rodiny.
Keď som sa túlal ulicami, nemohol som si pomôcť, ale cítil som hlboké spojenie s ľuďmi z Tonda. Napriek tomu, že som pochádzal z úplne iného sveta, cítil som príbuznosť s týmito jednotlivcami, ktorí tvrdo pracovali na tom, aby mali lepší život pre seba a svoje rodiny. Ich príbehy mi pripomenuli zápasy a víťazstvá ľudí, s ktorými som vyrastal v New Yorku, a inšpirovala ma ich odolnosť a odhodlanie prekonať nepriazeň osudu.
Celkovo bola moja skúsenosť v Tondo hlboká, ktorá vo mne zanechala trvalý dojem. Bolo to pripomenutie si, že napriek našim rozdielom nás všetkých spája spoločná ľudskosť a túžba po lepšom živote.